Mať dobrú imunitu nie je len súčasným výstrelkom. Životné prostredie sa zmenilo, alergie pribúdajú už v najmladších vekových kategóriách a my dospelí žijeme rýchlo a oddychujeme málo. Imunitný systém tvorí tzv.obrannú líniu tela voči baktériám, vírusom a iným cudzorodým látkam. Ide o dômyselný komplex orgánov a buniek, ktoré spolu komunikujú. Bunka imunitného systému sa stretne s cudzorodou bunkou a zmobilizuje ďalšie bunky, aby telo zabojovalo proti infekcii.

Vývoj imunitného systému u detí
Novorodenec prichádza na svet  s vrodenou imunitou, avšak imunitný systém sa vyvíja do konečnej podoby až do 15 rokov. Jeho zloženie sa stabilizuje a postupne sa tvoria protilátky, čím dochádza k posilňovaniu imunity. Neskôr sa vztvára tzv. imunologická pamäť. To znamená, že pri ďalšom ohrození tým istým patogénom ho bunky ľahšie rozpoznajú a zničia. Z toho vyplýva, že už pre deti do 3 rokov sú vhodné aspoň príležitostné stretnutia v kolektíve, čím sa ich imunita doslova trénuje.

KEDY POSILNIŤ IMUNITU
— imunitný deficit –vrodený alebo získaný. Liečba patrí do rúk skúseného imunológa                                   — vírusové ochorenia (chrípka, osýpky),
— zimné mesiace – hlavne prevencia respiračných ochorení
— stres, fyzická, psychická záťaž
—- únava                                                                                                                                                                              —nesprávna výživa
— opakované infekcie

AKO POSILNIŤ IMUNITU
— zdravá a pestrá strava
— pobyt na čerstvom vzduchu aspoň 2 hodiny denne
— otužovanie- teplotu znižovať naozaj postupne. Sprchovanie má začínať vždy od nôh smerom k hlave. Pôsobením studenej vody sa stiahnu cievy, čo vedie k rozprúdenie krvi a zrýchleniu metabolizmu
— doliečenie každej choroby

Prvým krokom, ako podporiť imunitu zdravých detí a dospelých je zaradiť do stravy potraviny bohaté na vitamíny a minerály. Najdôležitejšie imunostimulanty z tejto kategórie sú vitamín C, D a zinok.

Vitamín D

Okrem toho, že D vitamín prospieva zdraviu kostí a zubov, je nepostrádateľný pre imunitný systém. Aktivuje vrodenú imunitu a tzv. NK bunky – prirodzené zabíjače patogénov.Pôsobí aj ako antikarcinogén, pretože blokuje rast malígnych buniek. Nízka hladina tohto vitamínu sa prejaví únavou a vyššiou chorobnosťou. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k rozvoju osteoporózy, rachitídy, vysokej hladine cholesterolu a rozvoju autoimnunitných ochorení.

Ako ho získať prirodzene?
Hlavným zdrojom je dostatočné vystavovanie sa slnečnému žiareniu (UVB), a to opaľovaním 30 minút 3x týždenne alebo 5-10 minút denne. Takto dokáže telo získať až 10 000 IU vitamínu D, čo tvorí približne 90 % potreby. Preto je treba v zimných mesiacoch od októbra do marca dopĺňať D vitamín pomocou výživových doplnkov. Zvyšných 10 % dokáže organizmus prijať v potrave. Hlavnými zdrojmi sú morské ryby (losos,treska, sardinky), pečeň (hovädzia, hydinová, treščia), mäso, vaječný žĺtok, mliečne výrobky (syry Gouda, Ementál), špenát.

A čo ak to stále nestačí?
Ak napriek úprave stravy máme vitamínu D málo, prichádzajú na rad lieky a výživové doplnky. Od narodenia sa podáva vitamín D v kvapkách, pre staršie deti sú k dispozícii sirupy a tablety.

Optimálne dávkovanie vitamínu D podľa WHO:
-dojčatá do 1 roku života – minimálna potreba 100 IU/24 h
-deti > 1 rok- minimálne 600 IU/24 h
-dospelí vo veku 19 – 70 rokov minimálne 600 IU/24 h, optimálne 1500 – 2000 IU/24 h
-dospelí > 70 rokov -minimálne 800 IU/24 h, optimálne 1500 – 2000 IU/24 h
-tehotné a dojčiace ženy- minimálne 600 IU/24 h, optimálne 1 500 IU/24 h.

Vitamín C

Vitamín C sa považuje sa základný antioxidant, napomáha tvorbe kolagénu a množste ďalších pre telo nevyhnutných procesov. Vrámci jeho úlohy v imunitnom systému stimuluje biele krvinky, ktoré sú schopné ničiť patogény. Jeho zvýšená potreba je pri strese, hojení rán, rýchlom raste, zápaloch, únave, fajčení a nedostatočnej imunite. Telo si ho nedokáže samé vytvoriť ani uskladniť, takže sme odkázaní na jeho príjem.

Ako ho získať prirodzene?
Takmer každé ovocie a zelenina obsahuje vitamín C. Medzi najhodnotnejšie zdroje patria šípky, čierne ríbezle, rakytník, citrusy, kiwi, zemiaky (hlavne šupka), čerstvá listová zelenina, paprika, rajčiny, kapusta. Obsah závisí od dĺžky skladovania a prípravy. Pre porovnanie: dospelý človek pokryje svoju dennú potrebu vitamínu C ak skonzumuje: 4 kg jabĺk/ 2kg hrušiek/ 400g kapusty/ 1 pomaranč/ 3 citróny alebo len 5 dkg šípiek.

Ako zachovať čo najviac vitamínu C v potravinách?
Citlivosť vitamínu C na vzduch, teplo a vlhkosť je relatívne vysoká. Varením a skladovaním za prístupu svetla sa jeho množstvo môže znížiť až o 70 %. Zeleninu je vhodné priviesť do varu rýchlo, pretože pri dlhšie trvajúcom postupnom zvyšovaní teploty sú aktívne enzýmy, ktoré vitamín C odbúravajú. Pri rýchlom uvarení sa enzýmy rýchlo deštruujú a tým dochádza k menším stratám vitamínu C. Odbúravanie vitamínu C podporuje aj krájanie, strúhanie, namáčanie alebo mixovanie ovocia alebo zeleniny. Menšie stratu predstavuje sušenie alebo kvasenie. Zmrazovanie je v tomto smere variabilné- obsah vitamínu klesá, nemení sa alebo stúpa.

A čo ak to stále nestačí?
Doplniť C vitamín je možné formou výživových doplnkov. Optimálne dávkovanie udáva WHO nasledovne:
Deti do 1 roku– 50 mg denne, staršie deti a dospelí – od 60-100 mg denne, tehotné ženy – 95 mg denne, dojčiace ženy– 120-150 mg denne.

Dokázalo sa, že podávanie dávok 200 mg denne športovcom a ľuďom trpiacim na únavu významne znižuje chorobnosť. Počas ochorení je možné dospelým krátkodobo podávať dávku 500 mg denne na skrátenie doby ochorenia a lepšie doliečenie. Podávanie mega dávok- 1g a viac sa v štúdiách ukázalo ako úplne neprínosné, pretože vstrebateľnosť vitamínu C paradoxne klesla a veľká časť prijatej dávky sa vylúčila močom.

Zinok
Tento stopový prvok je súčasťou viac ako 300 enzýmov a podieľa sa na metabolizme živín. Okrem iného je aj významnou súčasťou imunitného systému, lebo aktivuje niektoré jeho bunky (lymfocyty) k produkcii protilátok.

Ako získať zinok stravou?
Hlavnými zdrojmi je červené mäso, morské živočíchy- ustrice, kraby, homáre, orechy, strukoviny, celozrnné potraviny.

Suplementácia výživovými doplnkami.
Zistilo sa, že pri preventívnom podávaní zinku deťom (dávka cca 7 mg) sa znížil výskyt respiračných ochorení. U dospelých sa doporučuje denná dávka 15 mg a u tehotných žien 20 – 25 mg. Zinok by sa mal užívať nalačno, pričom tablety sa nesmú zapíjať mliekom a minerálnou vodou. Vstrebávanie zinku taktiež znižuje kofeín.

Niečo v tomto článku chýbalo? Pokračovanie nájdete na https://webzdravejrodiny.sk/2019/02/21/otravy-v-domacnosti-i-kedy-nevyvolavat-zvracanie/    a   https://webzdravejrodiny.sk/2019/02/20/trening-imunity-iii-imunita-z-kuchyne/