Ktoré probiotiká si vybrať k antibiotikám, hnačke alebo pri oslabenej imunite? A ako ich správne užiť?

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré majú zdraviu prospešný efekt na príjemcu, ak ich podávame v dostatočných množstvách. Avšak, existuje množstvo kmeňov probiotík, pričom každý z nich je jedinečný. Ako si vybrať ten správny pri jednotlivých poruchách zdravia sa dozviete v tomto článku.
Pozn. V článku uvádzam názvy probiotických kmeňov, nie mená výrobcov.

HNAČKA
1. infekčná hnačka
Vrámci prevencie aj liečby infekčnej hnačky, ktorá býva najčastejšie vyvolaná rotavírusom (často napr. v kolektívoch- jasle, skôlka, škola), sa používa kmeň Lactobacillus reuteri (kvapky, tablety). Preventívne sa taktiež používajú kmene Lactobacillus rhamnosus GG, Lactobacillus casei a Bifidobacterium lactis BB-12 (kvapky). Na skrátenie priebehu a zmiernenie príznakov hnačky je potrebné používať probiotiká, ktoré obsahujú minimálne 109 životaschopných mikroorganizmov v jednej dávke. Podávať ich treba hneď od začiatku hnačky a aspoň 5 dní. Pri liečbe sú vhodné kmene Saccharomyces boulardii a Lactobacillus rhamnosus (kvapky, tablety).

2. cestovateľská hnačka
Vrámci prevencie sa používajú kmene Lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophyllus. Taktiež sa dá použiť kmeň Saccharomyces boulardii, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu voči baktériám, na ktoré nie sme zvyknutí, čím sa dá cestovateľskej hnačke predísť. Probiotiká treba nasadiť aspoň 1-2 týždne pred plánovanou cestou.

3. hnačka vyvolaná antibiotikami (hlavne penicilíny, cefuroxim atď.)
V tomto prípade sa osvedčili kmene Saccharomyces boulardii, Lactobacillus rhamnosus, Bifidobacterium lactis a Streptococcus thermophilus. V zásade platí, že probiotiká treba užívať s čo najdlhším odstupom od antibiotík (aspoň 2-4 hodiny). Inak sa ich účinok vzájomne ruší a ani jedny nie sú efektívne, pretože antibiotiká nezlikvidujú len patogény, ale aj probiotické kmene. Doporučuje sa užívať probiotiká ešte 2 až 3 týždne po skončení antibiotickej liečby, kým sa črevná flóra úplne nezregeneruje.

ZÁPCHA
Potvrdilo sa, že zmeny bakteriálnej flóry môžu ovplyvniť pasáž potravy črevom, čo môže viesť k zápche. Na zlepšenie tohto stavu sa osvedčili kmene Bifidobacterium lactis a Lactobacillus rhamnosus.

ATOPIA
Keďže atopický ekzém zatiaľ nie je možné vyliečiť, dôležité je myslieť na včasnú prevenciu. Ak trpia rodičia nenarodeného dieťaťa na atopiu, astmu alebo alergiu, matka by mala 4 týždne pred pôrodom užívať probiotiká s obsahom kmeňov Lactobacillus rhamnosus GG a Bifidobacterium lactis BB-12. V podávaní sa po pôrode pokračuje dieťaťu, a to do 6 mesiacov veku. Klinické štúdie ukázali, že tým sa výrazne eliminuje riziko vzniku atopického ekzému.
Zistilo sa, že deti s atopickým ekzémom (alebo alergiami všeobecne) majú odlišné zloženie črevnej mikroflóry. Je tu vyšší výskyt klostrídií a menej bifidobaktérií, čo znamená, že dopĺňanie chýbajúcich kmeňov môže ekzém čiastočne zmierniť.

INFEKCIE MOČOVÝCH CIEST A VAGINÁLNE INFEKCIE
Probiotiká je vhodné používať, ak sa takéto infekcie často opakujú alebo aj počas ich liečby. Vhodné sú najmä laktobacily, keďže tieto tvoria prirodzenú bakteriálnu flóru v tejto oblasti (napr. Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus fermentum).

ZÁSADY UŽÍVANIA PROBIOTÍK
Keďže na trhu je už široké spektrum probiotík, vždy treba dodržiať pokyny výrobcu, ktoré sú uvedené na obale. Hlavne si treba všimnúť, či dané probiotikum užiť s jedlom alebo nalačno. Okrem toho platia tri základné pravidlá:
1. Nekombinovať probiotiká s príliš teplým alebo chladným nápojom
2. Zapíjať ideálne čistou vodou
3. Nekombinovať viaceré probiotické produkty (niektoré kmene pôsobia kompetitívne a „súťažia“ medzi sebou)

Prebiotiká
Sú látky sacharidovej povahy (oligo- a polysacharidy), ktoré sú pre hornú časť tráviacej sústavy nestráviteľné. K ich spracovaniu dochádza až prospešnými baktériami v hrubom čreve, ktorým slúžia ako potrava, čo znamená, že stimulujú ich rast a aktivitu. Navyše, prebiotiká obmedzujú rast už prítomných škodlivých baktérií a zabraňujú prichyteniu nových na sliznici čreva. To vedie k pozitívnemu ovplyvneniu zloženia črevnej mikroflóry, čo prospieva celkovému zdravotnému stavu. Medzi prebiotiká patrí napríklad inulín, laktulóza, sójové oligosacharidy, xylooligosacharidy atď. Na trhu existujú výživové doplnky, ktoré kombinujú probiotikum a prebiotikum. Tieto sa nazývajú synbiotiká.
Prebiotiká typu oligosacharidov sú prítomné vo významnej miere v materskom mlieku a v súčasnosti sú pridávané do umelých dojčenských mliek (hlavne vo forme frukto- a galaktooligosacharidov). Okrem vyššie spomínaných pozitívnych účinkov, príjem prebiotík navyše znižuje riziko atopického ekzému kojencov a alergií detí do 2 rokov.