Takúto kašu určite stojí za to zaradiť do Vašej bežnej rodinnej výživy. Príprava je jednoduchá a vďaka jej zloženiu telo prijíma veľké množstvo imunoaktívnych látok. Podstatou prípravy je fermentácia Vašich obľúbených obilnín, napríklad ovsených vločiek.
Čo sa skrýva v obilninách?
Obilniny tvoria jednu zo základných kategórií našej výživy. Sú zdrojom vitamínov skupiny B, minerálnych látok (zinok, železo, horčík), vlákniny, bielkovín a v neposlednom rade aj sacharidov. Konzumujú sa v podobe pečiva, príloh k hlavnému jedlu, zahusťujú sa nimi polievky, robíme z nich kaše, koláče a palacinky. Medzi najčastejšie používané obilniny patrí v našich podmienkach pšenica, pšenica špalda, ovos, raž, ryža, jačmeň, ovos a pohánka atď.
Výživovo najhodnotnejšie sú celozrnné obilniny, pretože tie predstavujú prirodzenú (priemyselne minimálne upravenú) podobu obilnín. Celé zrno obsahuje v porovnaní so spracovaným produktom (biele pečivo, biela múka) aj obalové vrstvy, ktoré sú práve miestom, kde sa nachádza veľké množstvo vyššie spomínaných látok.
Prečo treba obilniny pred konzumáciou fermentovať?
V obalových vrstvách obilnín sa nachádza antinutrient kyselina fytová, ktorá v nich viaže minerálne látky (železo, zinok, mangán, meď, horčík, vápnik atď.) a tiež bielkoviny. Tak sa dramaticky znižuje ich dostupnosť pre telo, čo je veľká škoda, keďže sú to všetko látky potrebné na správne fungovanie jednak organizmu ako celku, ako aj správne fungovanie imunitného systému.Preto je výhodné obilniny pred konzumáciou namáčať a fermentovať- odbúra sa tak kyselina fytová a výsledný produkt bude mať oveľa vyššiu výživovú hodnotu.
Kyseliny fytovú obsahujú okrem obilnín aj ďalšie potraviny, napríklad strukoviny (fazuľa, hrach, šošovica), „pseudoobilniny“ (quinoa, amarant), semienka (ľan, sója, sézam, slnečnica) a orechy (arašidy, mandle, vlašské, kešu). Tieto všetky je vhodné pred konzumáciou namáčať do vody aspoň na 8 hodín. Tým sa vylepší ich stráviteľnosť a zvýši biologická hodnota.
Čo je to fermentácia „TEORETICKY“
Fermentácia je oxidácia uhľohydrátov (napr. laktózy, škrobu) na organické kyseliny za súčasného pridania bakteriálnej kultúry (v našom prípade probiotických kultúr). Tým sa zníži pH a zvýši sa aktivita enzýmu fytáza. Vďaka tomuto procesu sa antinutrient kyselina fytová z veľkej časti odbúra. Pre fermentačný proces je dôležitý čas a správna teplota.
Fermentovať je možné nielen vďaka bakteriálnym kultúram. Rovnako sa využívajú aj kvasinky, huby či plesne, prípadne prirodzená bakteriálna flóra na danej potravine. Takto sa vyrába napríklad kyslá kapusta, zrejúce syry, pivo, víno alebo iný alkohol.
